Keď bola Zem a Nebo jedným a muž so ženou jedinou bytosťou, všetko čo existovalo bolo súčasťou chaotickej masy obsahujúcej zárodky života. Neskôr sa v tomto mori Chaosu objavil rád, kde z hmoty obsahujúcu čistú ľahkú esenciu vznikli Nebesá a z ťažšej esencie vznikla Zem. Bolo to obdobie mýtov, keď o osude sveta rozhodovali iba bohovia.
Rozmočená zem pomaly uschla a vytvorila sa rozsiahla planina. V tom období sa zrodilo na Zemi aj sedem generácií bohov, z ktorých sa stali najväčšími Izanagi no Mikoto a Izanami no Mikoto. Tí sa pri pohľade na pustú zem rozhodli dokončiť budovanie a urobiť z pustej planiny miesto na život. A tak sa postavili na nebeský most (dúhu) ktorý predtým vytvorili a kopijou ozdobenou perlami miešali pomaly sa zahusťujúca Zem. Keď boli s miešaním hotový, kopiju vytiahli späť na nebesá – z kvapiek ktoré z nej skĺzli späť do mora, sa vytvoril ostrov Onogoro (Onogoro-jima).
Ostrov sa stal hlavným pilierom novej zeme. Obaja bohovia naň zostúpili, aby sa spojili ako manžel a manželka. Usadili sa na ňom, postavili si dom, ktorého nosným stĺpom bol ich perlová nebeská kopija – tá istá kopija, ktorá sa neskôr stala nosným stĺpom celej Zeme. Z ich vzájomného spojenia vzniklo Japonsko, ktoré pomenovali Oyashimaguni („Veľká zem množstva ostrovov“). Izanami darovala život až 35 bohom, ale pri pôrode boha ohňa sa tak popálila, že na zranenia zomrela. Jej duša sa usídlila v podsvetí, vyhradenom iba duchom a démonom. Izanagi sa s jej smrťou nemohol zmieriť – napriek zákazu sa vydal do podsvetia (Yomi no Kuni – „Krajina mŕtvych“). Jeho pokus znovu priviesť Izanami do sveta živých zlyhal a bol vyhnaný z podsvetia bohmi búrky a démonmi. Zabrániť svojmu prenasledovaniu sa mu podarilo tak, že vchod do podsvetia privalil obrovským kameňom. Od toho momentu bol svet živých a mŕtvych navždy oddelený. Ale Izanami napriek tomu odsúdila jeho konanie a vyslovila trest, že každým dňom pripraví o život tisíc ľudí. Izanagi jej odpovedal, že v tom prípade sa postará, aby sa každý deň narodilo 1500 ľudí. Odvtedy sa na Zemi ľudia rodia a umierajú.
Po návrate musel Izanagi vykonať obrad očisťujúci od styku so smrťou a podsvetím. Z jeho odložených šiat sa zrodilo dvanásť bohov a pri kúpeli ďalších štrnásť. Troch z nich označil Izanagi za „svoje vznešené deti“. Sú to Amaterasu Omikami, zrodená pri umývaní jeho ľavého oka, Tsukuyomi no Mikoto (pravé oko) a Susano O no Mikoto (pri umývaní nosa). Amaterasu, v preklade „Žiariace Nebesá“ dostala do správy „Planiny vysokých nebies” a stáva sa bohyňou Slnka. Tsukuyomi, boh mesiaca, sa stal vládcom záhrobnej ríše. Temnému Susano O bola zverená vláda nad morskými hlbinami.
Izanagi no Mikoto a Izanami no Mikoto
Všetko by pokračovalo svojou prirodzenou cestou, keby Susano O nebol plný nepokoja a hnevu, pričom si nepokoj ventiloval tým, že z Nebesies hádže blesky. Ani vzťahy medzi ostatnými bohmi neboli práve ideálne. Pri jednej z návštev sa Amaterasu tak strašne pohádala zo Susano O, že rozzúrený Susano O po nej hodil mŕtveho koňa. Amaterasu sa tak zľakla jeho hnevu, že sa ukryla v jaskyni. To však spôsobilo, že sa svet zahalil do temnoty. Všetci bohovia sa zhromaždili pri vchode do jaskyne a premýšlali, ako by Amaterasu udobrili a vylákali von. Rozhodli sa, že najlepším lákadlom budú honosné dary. Jednooký boh zhotovil kovové zrkadlo a nádherný náhrdelník z tých najkrajších perál. Zrkadlo s náhrdelníkom zavesili na strom pred vchodom do jaskyne. Potom bohyňa Ame no Uzume no Mikoto predviedla tanec, ktorý vyvolal medzi bohmi vlnu smiechu. Zvedavá Amaterasu vykukla z jaskyne a zbadala svoj obraz v kovovom zrkadle, ktorým bola tak fascinovaná, že sa čoskoro nechala ostatnými bohmi obmäkčiť. A keď Amaterasu vyšla z jaskyne, do sveta sa opäť vrátilo svetlo. Jaskyňa v ktorej sa táto udalosť odohrala vraj leží neďaleko Takachicho na otrove Kyushu.
Bolo rozhodnuté, že Susano O by sa mal svoj temperament naučiť krotiť, a tak ho ostatní bohovia poslali na Zem. V tom čase v provincii Izumo žil obrovský had s ôsmymi hlavami a ôsmymi chvostmi. Jeho oči boli ako Slnko a Mesiac a na chrbte mu rástol les. Had sa živil ľuďmi a obľuboval najmä mladé dievčatá. Susano O sa ho rozhodol zabiť. S jedným odvážnym dievčaťom ako návnadou, s mečom svojho otca a veľkou zásobou sake sa vybral naproti hadovi. Keď Susano O pripravil pascu, had sa dostavil na miesto, kde mu nechávali mladé devy, tak dievča ignoroval a s chuťou sa vrhol na sake. Následne ako sa had opil, tak ho Susano O začal sekať na kusy. Keď sa dostal k chvostu, našiel v jeho vnútornostiach nádhernú čepeľ Ame no Murakomo no Tsuguri („Meč dažďových oblakov“). Susano O daroval tento meč svojej sestre Amaterasu. Po čase získala Amaterasu, ako prvorodená bohyňa, Zem do správy a poslala svojho vnuka Ninigi, aby krajine vládol ako jej prostredník. Keď Ninigi opúšťal Nebesá, dala mu Amaterasu na cestu tri dary: zrkadlo, náhrdelník a meč Dažďových oblakov. Ninigi tak zostúpil na vrch Takachicho v Kyushu. Oženil sa o jeho vnuk Jimmu sa stal prvým „pozemským“ cisárom Japonska. Od tohto obdobia je meč, zrkadlo a náhrdelník symbolom cisárskej moci a božského pôvodu.
Japonsko, po japonsky Nippon (日本) alebo „Krajina bohov“, sa samotné veľkou mierou zaslúžilo o charakter Japoncov. Leží v severozápadnej časti Tichého oceánu. Tvorí ho viac ako 6900 ostrovov a ostrovčekov, tiahnúcich sa v dĺžke 3500 kilometrov. Pri celkovej rozlohe 377 835 km2 pripadá na Honshu 227 413 km2, Hokkaido 78 034 km2, Kyushu 36 554 km2, Shikoku 18 256 km2 a súostrovie Ryukyu (a jeho najväčší ostrov Okinawa) asi 2200 km2. Výraznou črtou Japonska je rozdelenie veľkých ostrovov do pretiahnutého, severojužného tvaru, ktorý spôsobuje veľké podnebné rozdiely v jednotlivých provinciách. A to aj napriek skutočnosti, že v celom Japonsku je vlhké oceánske monzúnove podnebie (leta bývajú horúce a zimy sa vyznačujú množstvom snehu). Japonsko tvoria z 80% pohoria, kde najvyššia hora Fuji dosahuje 3776 m aje zároveň aj aktívnou sopkou (posledná erupcia v roku 1707). Na ostrovoch je ďalších 11 vrchov presahujúcich 3000 metrov a 500 ďalších, ktorých výška presahuje 2000 metrov nad morom. Hory sú pokryté hustou vegetáciou a nachádza sa v nich množstvo riek a jazier vulkanického pôvodu. Japonské rieky sú väčšinou veľmi krátke a zriedka dosahujú dĺžku väčšiu ako 300 km (najdlhšia rieka je Shinano dlhá 369 km). Rieky sú úzke a plytké – nevhodné pre lodnú dopravu. Okrem riek Japonsko formujú prírodne sily ako sú tajfúny, sopky a zemetrasenia.
Pôvod praobyvateľov Japonska nie je dodnes známy. Historici sa zväčša zhodujú na dvoch osídľovácich vlnách – prvá tzv. „pevninská“ vlna pravdepodobne osídlila Japonské ostrovy zo severu cez Sibír a zo západu cez Kóreu, druhá tzv. „tichomorská“ vlna prišla z juhu cez Polynéziu.
Historické epochy Japonska:
¤ Yomon (13 st.p.n.l – 300 p.n.l)
¤ Yayoi (300 p.n.l. – 300 n.l. )
¤ Kofun Bunka (300 – 538)
¤ Yamato (538 – 645)
¤ Asuka (645 – 710)
¤ Nara (710 – 794)
¤ Heian – Konin (794 – 898)
¤ Heian – Fujiwara (898 – 1156)
¤ Rokuhara (1156 – 1192)
¤ Genpei Jidai (1180 – 1185)
¤ Kamakura – Minamoto (1192 – 1392)
¤ Yoshino – Nambokucho (1336 – 1392)
¤ Muromachi – Ashikaga (1392 – 1573)
¤ Sengoku Jidai (1477 – 1573)
¤ Monoyama (1573 – 1582)
¤ Azuchi-Momoyama (1582 – 1603)
¤ Tokugawa (1603 – 1614)
¤ Edo (1614 – 1867)
¤ Reforma Meiji (1867)
¤ Meiji (1867 – 1912)
¤ Taisho (1912 – 1923)
¤ Showa (1923 – 1989)
¤ Heisei (1989 – … )
V každom prípade existujú dôkazy, že Japonsko je osídlené už najmenej 100 000 rokov. Relatívna izolovanosť obývateľného územia silno vplývala na charakter Japoncov. Výsledkom sú veľké rozdiely vo vývoji jednotlivých regiónov či dokonca provincií. Hoci sa vo vzdialenosti 150 km nachádza Kórea a cez more Čína, sú samotné Japonské ostrovy relatívne izolované. Obývateľná časť Japonska sa dá rozdeliť na tri veľké regióny: Kanto, Nobi a Kansai. Dnes sú ich centrom metropoly Tokyo, Nagoya a Osaka. Vývoj v týchto troch oblastiach obývaných počas všetkých historických etáp Japonska je kľúčom k pochopeniu japonskej histórie.
Nadväzujúce články:
1. Legenda o vzniku Japonska
2. Yomon (-300 p.n.l.), Yayoi (300 p.n.l.-300 n.l) a Kofun Bunka (300 – 538 n.l)
3. Yamato (538 – 645 n.l.) a Asuka (645 – 710 n.l.)
4. Nara (710 – 794 n.l.)
5. Heian – Konin (794 – 898 n.l.)
6. Heian – Fujiwara (898 – 1156 n.l.)