Vznik a rozšírenie battojutsu (抜刀術) má korene v zmenách japonskej spoločnosti po období Sengoku Jidai (1482-1558). Hoci je pravdepodobné, že batto/iai techniky existovali už od obdobia Nara či Heian, ich prudký rozmach je datovaný práve na začiatok éry Tokugawa.

Historický kontext

Koniec 16. storočia bol charakteristický snahou zjednotiť Japonsko osobnosťami ako bol Saito Dosan, Oda Nobunaga, Toyotomi Hideyoshi či Ieyasu Tokugawa. Už Hideyoshi výrazne obmedzil držanie zbraní medzi obyvateľstvom a vláda Tokugawa doviedla proces zjednocovania do konca – nastolila takmer 300 rokov trvajúci mier. Jeho priamym následkom bola nepotrebnosť ťažko obrnených jednotiek, dominujúcich bojovému poľu predchádzajúcich 200 rokov. Väčšina týchto vojakov sa stala roninmi voľne sa potulujúcich po krajine a hľadajúc uplatnenie v novej štruktúre japonskej spoločnosti. Pretože brnenie a kôň bola v tom čase veľmi nákladná položka, väčšina z nich cestovala pešo a bez brnenia. Šermiari tak už nečelili ozbrojeným jednotlivcom či skupinám súperov v brnení, ale bojové situácie sa odohrávali v civilnom prostredí – zväčša neočakávane a bez varovania. Priamym dôsledkom bolo spopularizovanie nových druhov zbraní a medzi nimi aj shinto – meča, ktorý bol ťažší, kratší, s menším zakrivením ako tachi a s novým typom montáže umožňujúcej zasunutie za obi. Starší tachi sa nosil ostrím nadol, na dvoch popruhoch tak, aby sa dal pohodlne pripnúť na brnenie a tasiť na konskom chrbte. Na rozdiel od neho sa shinto, s ostrím smerujúcim nahor zasunutým za obi, dal použiť k efektívnemu taseniu priamo zo saya v akomkoľvek uhle. Zároveň s rastúcou popularitou shinto sa začali vytvárať a presadzovať techniky prispôsobené tomuto spôsobu nosenia meča – napríklad bez prítomnosti brnenia a helmy sa dal efektívne použiť jednoručný úder na hlavu. Tieto spôsoby boja sú označované spoločných termínom battojutsu alebo iaijutsu – označujú tak techniky meča, kde šermiar tasí meč v súlade so súperovým útokom, spojí toto tasenie s prvým, podľa možností smrteľným úderom a zasunutím meča tak, aby bol pripravený na ďalší možný útok.

Iai

Dnes sa stretávame najmä s pojmom Iai. „Iai“ pochádza pôvodne z kanji „居合“. Prvý znak na začiatky obdobia Edo znamenal sloveso „(w)iru“, „sedieť“. Toto sloveso sa môže použiť aj ako synonymum pre „žiť“, „byť niekde“ alebo „existovať“, prípadne môže nahradiť „aru“ ako neutrálne sloveso pre „byť“ v prípade ak sa vzťahuje na človeka. Druhé kanji je „ahi“ od slovesa „afu“ (dnes „ai“ vyslovujúc „au“) a znamená niečo ako „zjednotiť“ alebo „byť v celku“ – v 17. storočí sa zväčša čítalo ako „spolu s“. Takže pôvodný význam iai mohol byť „počas sedenia“. Pôvodne spojenie iai teda odzrkadľovalo situáciu, kde „I“ znamenalo sedieť a „Ai“ znamenalo hľadieť do tváre súperovi. Môže sa interpretovať ako „spôsob kontrolovania a porazenia súpera bez opustenia miesta v ktorom sa šermiar nachádza v momente útoku“. Niektoré zdroje uvádzajú, že termín Iai bol prebraný z frázy „Tsune ni itte, kyu ni awasu“ (常に居て、急に合わす) – v preklade „nech ste kdekoľvek alebo robíte čokoľvek, vždy musíte byť pripravený na každú možnú eventualitu“. Dnes sa iai používa ako všeobecný názov pre všetky techniky tasenia meča.

Počas obdobia Sengoku Jidai bolo typické načasovanie pre batto Go no Sen no Waza – šermiar tasil až po tom ako súper fyzicky zaútočil. Neskoršie batto malo už načasovanie v zmysle Sen Sen no Waza, čiže sa meč tasil už pri úmysle súpera zaútočiť. „Batto“ používa kanji „抜刀“. Prvý znak je v onyomi čítaní (čínskom) ako „nuku“ čo znamená „odstrániť“ alebo „tasiť“ (viď nukitsuke). Druhý znak je onyomi čítaní „tou“, čo znamená katana alebo meč. Spojenie oboch znakov sa používalo na označenie tasenia meča. Je možné, že batto sa používalo pre techniky zo stoja a iai pre techniky zo sedu.

Je možné stretnúť sa z mnohými inými pomenovaniami battojutsu ako sú Iai-giri, Shinkendo, Nuki-ai, Za-ai, Bakken, Saya no uchi, Riho a podobne. Výrazom iaijutsu sa označujú najmä staršie školy iai ako sú Tenshin Shoden Katori ryu, Takenouchi ryu či Tatsumi ryu. Batto je zasa obecný ekvivalent pre Iai, ktoré vyučoval Hayashizaki Shigenobu v Shinmei Muso ryu. Každopádne neexistuje jednotné pomenovanie týchto techník – to čo poznali v jednej koryu ako kenjutsu bolo v inej battojutsu a v ďalšej iaijutsu. Netreba pritom však zabúdať, že či kenjutsu, battojutsu či iaijutsu sú predovšetkým rôzne „formy boja” mečom.

Moderné Iaido vs Koryu Batto

Dnes je pohľad na batto silne ovplyvnený modernými japonskými bojovými umeniami ako je Iaido a filozofiou Bushido. Moderné Iaido má často špecifický prístup k technikám – sú totiž obvykle trénované nezávisle od ostatných techník meča. Klasické koryu batto je však silne prepojené s tréningom tradičného kenjutsu. Napríklad v mnohých technikách moderného iaido nehrá rýchlosť tasenia rozhodujúcu úlohu, avšak pre šermiara v bojovej situácií to však bol jeden z rozhodujúcich faktorov (hoci nie najdôležitejší). Totiž v reálnej bojovej situácií boli, okrem rýchlosti reakcie na útok, životne dôležité aj ďalšie faktory, ako spozorovanie príležisti na útok (suki), načasovanie (hyoshi), bojová vzdialenosť (maai) a nakoniec funkčne zasiahnutie cieľa. Toto všetko sa nedá naučiť v sólo tréningu, ktorý bol len jednou súčasťou výcviku v koryu – a tak aj tréning batto prebiehal v pároch ako tradičné bujutsu kata so shinkenom alebo dreveným bokenom. Iba takýto tréning mal pre samurajov nejakú hodnotu a mohol ich pripraviť na reálnu bojovú situáciu. Oveľa dôležitejšie faktory na bojovom poli boli pozornosť, odhad vzdialenosti a načasovanie – to, čo nie je možné trénovať v sólo tréningu. Preto sa v klasickom koryu dojo venovalo sólo tréningu iba veľmi málo priestoru a keď už, plnil úlohu doplnku tréningu ako nástroj seba zdokonaľovania. V dnešnej dobe sa v mnohých koryu toto pojatie pomaly mení, ale vo väčšine tradičných škôl zostal sólo tréning batto stále len ako doplnková činnosť.

Prax moderného Iaido sa viac podobá Kyudo ako Kenjutsu (je to ako by ste sa učili rýchlo nabíjať a strieľať z pušky, ale pritom by nezáležalo či trafíte cieľ). Iaido prináša úžitok v zmysle zostreného sústredenia a duševného rozvoja – v žiadnom prípade by nemal jeho tréning stotožňovaný s tréningom na bojovú situáciu, v ktorej namiesto neviditeľného súpera čelíte ozbrojenému a aktívnemu oponentovi odhodlaného zabiť vás. To, čím sa zaoberá Iaido sa iba čiastočne prelína s klasickými školami. Batto je súčasťou starých bojových tradícií, kde je najväčšou prekážkou vaša vlastná myseľ pociťujúca v boji strach a paralyzovaná stresom. Jediný spôsob, ako naučiť myseľ čeliť takémuto náporu je zaoberať sa týmto strachom a cvičiť jeho prekonávanie v praxi. Neznamená to však, že moderné Iaido je horšie alebo lepšie ako koryu batto. Je ale nevyhnutné pochopiť, že sú to dve prepojené entity, ktoré však nie je možné navzájom zamieňať.

Použitie batto

Dôležitým, a často chybne interpretovaným, faktorom je spojenie medzi samurajom a mečom. Romantický obraz samuraja odrážajúceho mečom útok iného samuraja je výtvorom obdobia Edo (1603-1867). Použitie zbraní v tom ktorom období bolo poplatné momentálne móde, stratégií, taktike, okolnostiam a preferenciám používateľa. Z tohto pohľadu bol japonský meč, symbol postavenia samuraja, jeho cti a lojality, vždy sekundárna zbraň. Batto nevzniklo z techník boja meča proti inej zbrani. Totiž na bojovom poli nebol samuraj oblečený v brnení (Yoroi), schopný rýchlo tasiť ani sa rýchlo pohybovať – nehovoriac o nevýhode, v ktorej bol oproti dlhým zbraniam ako bol luk, oštep alebo naginata. Dokonca aj pri boji na blízko proti súperovi v brnení bola viac uprednostňovaná dýka pred dlhým mečom. Na druhej strane sa stal meč univerzálnou konštantou výzbroje každého samuraja – kopija sa mohla zlomiť, luk bol v boji na blízko k ničomu, puška mohla prestať strieľať – ale meč zlyhal málokedy.

Vo svojej čistej forme nie je batto žiadna zábava, nie je duchovné ani etické v tom zmysle, ako to prezentuje moderné Budo. Každá technika koryu batto je nebezpečná a veľmi náročná po fyzickej aj psychickej stránke. Každá koryu škola je krehké živé umenie, ktoré je aj v zemi jeho pôvodu, takmer neznáme. Jednou z najrozšírenejších koryu školou je Shinmei Muso ryu, ktorej histórii sa budem venovať v ďalších častiach.

Nadväzujúce články:
1. Shinmei Muso 1. – Vznik battojutsu
2. Shinmei Muso 2. – Hayashizakiho sen
3. Shinmei Muso 3. – Tosa Iai
4. Shinmei Muso 4. – Tanimura-ha & Jikiden Eishin ryu
5. Shinmei Muso 5. – Shimomura-ha & Muso Shinden ryu