Siedmou generáciou školy nastáva v Shinmei Muso ryu prispôsobenie sa zmenám pri zjednotení Japonska klanom Tokugawa. Končí jej paralelný vývoj a škola je ďalej prenášaná už len lineárne, z generácie na generáciu. Presunutím do provincie Tosa (prefektúra Kochi) sa formalizuje do podoby, akú dnes poznáme u klasických koryu systémov.

Línia soke od 7. soke Hasegawa Chiranosuke Hidenobu po 11. soke Oguro Motoemon Kiykatsu.

Siedma generácia školy bol Hasegawa Chiranosuke Hidenobu (Eishin, 長谷川主税助英信). Eishin sa narodil na Shikoku v provincii Tosa. Kongen no Maki 1610 a zásadne ovplyvnil celú školu ako žiadny soke pred ním. Warner a Draeger (1982) udáva, že študoval pod Banno Danemon no Jo Nobusada niekedy behom obdobia Kyoho (1716-1735) – čo ale časovo nesedí s rokom, kedy sa stal hlavou školy. Je pravdepodobnejšie, že sa tak stalo niekedy v období Keicho (1596-1615). Známy sa stal najmä tým, že prepracoval a zosystematizoval celú školu. Prvou veľkou zmenou v škole bolo nosenie meča za obi ostrím nahor – tak aby sa techniky dali používať v nových, mierových podmienkach, kedy sa samuraji čoraz menej pohybovali v brnení. Druhou veľkou zmenou bolo zosystematizovanie techník z tate hiza sedu, ktoré sa dodnes vyučujú pod názvom Hasegawa Eishin ryu tatehiza no Bu.

Iwata Norikazu vo veku 95 rokov v Ozu (2008).

Hoci sa Eishin narodil v Tosa, už v mladosti sa kvôli zamestnaniu presťahoval do Edo (dnešné Tokyo), kde nakoniec skončil ako vyberač daní pre Oshu daimyo s lénom 1000 koku. Počas svojho pobytu v Edo sa stretol s Hayashizakim, ktorý sa v okolí hlavného mesta zdržiaval až do roku 1616. Bohužiaľ nemáme spoľahlivé informácie o jeho mladosti, ale je pravdepodobné, že sa intenzívne venoval bojovým umeniam. Niektoré zdroje uvádzajú, že prezentoval techniky Muso pred samotným Hideyoshim. Predpokladá sa, že bol soke Jikiden ryu (Draeger, 1973) – veľmi starej školy, ktorú založil mních Onkeibo Chochen prostredníctvom božského vnuknutia Tenshin Sho. O tejto škole sa skoro nič nevie, dnes už neexistuje – každopádne je zrejme, že bol Eishin inšpirovaný staršími školami. Po roku 1615, sa vrátil späť do domovskej provincie Tosa a vyučoval tam Hayashizakiho techniky. Jeho neskorší študenti ich označovali ako Muso Jikiden Hidenobu ryu, Hasegawa-Eishin ryu, Eishin ryu, Jikiden Eishin ryu, Hasegawa ryu alebo Hidenobu ryu. Každopádne sa jeho techniky stali rozšírenými v Tosa – stali sa súčasťou pravidelného výcviku poriadkových a policajných zložiek provincie.

Zároveň s Eishinom sa ujala tradícia, že každý komu bol udelený Menkyo Kaiden a vlastnil Kongen no Maki (zvitok prenosu techník školy), mohol vyučovať svoju líniu školy, mať študentov a udeľovať im vlastné povolenie vyučovať. Shinmei Muso ryu bola totiž veľmi špecifická tým, že nikdy nebola rodinná škola ako väčšina bujutsu škôl v tom čase. Je len náhoda, že v neskoršom období školy bola línia krátky čas prenášaná prostredníctvom jednej rodiny. Udržovanie koryu v rodinách bolo vnímané ako politická prezieravosť a opatrenie zamedzujúce budúcim sporom o následníctvo v škole.

Hlavou ôsmej generácie školy sa stal Arai Seitetsu Kiynobu (荒井勢哲清信), ktorý zostal, po odchode Eishina do Tosa, vyučovať školu v Edo. Je o ňom známe, že bol ronin a nemal veľký záujem o formálne vytvorenie či spravovanie vlastnej školy. Svoj štýl nazýval Shinmei Muso ryu, podľa pôvodnej školy a nie podľa prepracovanej Eishinovej školy. Známy je aj tým, že dovolil Omori Rokuzaemonovi vrátiť sa späť do školy, po tom ako ho Eishin vylúčil.

Deviatou generáciou školy sa stal Hayashi Rokuday Morimasa (林六太夫守政, 1661-1732) vysoko postavený samuraj v provincii Tosa (slúžil pod Yamanouchi Toymasa, Tosa daimyo). Ako všetci vysoko postavený členovia klanu, bol umiestnený v hlavnom meste Edo, kde vykonával rôzne administratívne funkcie pre šogunát. Počas tohto obdobia študoval Hayashizakiho školu pod vedením Eishina (7.soke) a Araia (8.soke). Okrem toho bol študentom Shinkage Itto ryu (Mito han) a Shinkage ryu. Práve počas svojho štúdia v Shinkage ryu sa zoznámil aj s Omori Rokuzaemon Masamitsu (大森六郎左衛門正光), ktorý bol Eishinov študentom a istý čas starším žiakom Hayashi Rokudaya (počas obdobia, keď študoval u Eishina). Eishin vylúčil Omoriho zo školy, ale ten pokračoval v štúdiu Yagyu Shinkage ryu v Bishu. Okrem toho bol ako študent etikety Ogasawara ryu silno ovplyvnený touto školu. Ogasawara Reiho sa kodifikovala najprv v Sado (čajová cerémónia), ale časom sa stala štandardizovaným kódexom pre všetky tradičné japonské bojové umenia. Omori spojil reiho tejto školy s piatimi technikami Yagyu Shinkage ryu a upravenými tatehiza technikami z Eishinovej školy – vytvoriac tak svoju vlastnú školu. Neskôr ju predstavil Hayashimu a ten ju prijal do školy popri Shinmei Muso a Hasegawa Eishin ryu. Je pravdepodobné, že to bol moment obratu, keď sa z batto techník určených na zabíjanie začali stávať techniky určené viac na spirituálny rozvoj. Hayashi nazval tieto techniky Omori ryu Seiza no Bu a oficiálne ich predstavil v provincii Tosa. Neskôr, keď sa vrátil do Tosa, sa tieto tri školy stali známymi pod názvom „Tosa Iai“, ale až po 17. soke sa vyučovali ako samostatné školy.

Hayashi Rokuday sa stal známym aj tým, že ako prvý spísal oficiálnu historickú genealógiu školy pod názvom „Hiden Sho“. Prvý krát bola spätne zostavená línia 8 generácií školy spolu so zoznamom „paralelných“ soke. Napriek tomuto počinu, sa Rokuday nikdy neoznačil za hlavu školy, urobili tak až jeho žiaci. Okrem toho sa tu prvý krát vyskytuje spojenie znakov Muso („jedinečný“) na rozdiel od pôvodného Muso („sen“). Škola bola následne predávaná v rodine Hayashi po ďalšie tri generácie.

Desiatou generáciou školy bol Hayashi Yasuday Seisho (林安太夫政,-1776), vysoko postavený samuraj provincie Tosa z rodiny Hayashi. Samotná rodina už bola dobre etablovaná v Tosa, mala v provincii silne politické, finančné a obchodné konexie. Yasuday bol do rodiny adoptovaný (Yoshi) – pôvodne pochádzal z inej samurajskej rodiny a bol synom Dogen Yasuda. Yasuday sa tal stal Rokudayovým dedičom a bol zároveň študentom Omori Rokuzaemona. Zaslúžil sa o rozšírenie školy po celej provincii Tosa. Yasuday mal ešte okrem Ogura (nasledujúceho soke školy) ešte troch študentov – Mazume Gonosuke Tomone (1748-1807), Kosaka Sennji a Shiba Waheiji (-1772).

Desiata generácia bola posledná v rodine Hayashi – bol ním Yasudayov syn Oguro Motoemon Kiykatsu (大黒元右ヱ門清勝,-1790), ktorý študoval školu najmä pod svojím otcom. Dostával príjem 250 koku ročne a stal sa hlavou školy v roku 1742. Oguro bol treťou generáciou Hayashi rodiny, ktorý študoval pod Omori Masamitsu, aj keď v tom čase musel byť Omori veľmi starý a neexistujú doložené zmienky o tom, že by pravidelne cestoval do Tosa. Napriek tomu je Omoriho vplyv na Tosa Iai neodškriepiteľný. Pretože Tosa klany boli vazali šogunátu Tokugawa a provincia bola relatívne blízko cisárskeho dvora, stala sa Omoriho etiketa (rovnaká ako na cisárskom dvore) neoddeliteľnou súčasťou Tosa Iai.

Shimamura-ha & Tanimura-ha

Koncom 16. storočia dosiahli snahy o zjednotenie Japonska svoj vrchol. Samurajské klany provincie Tosa sa počas zjednocovania Japonska Ieyasu Tokugawa postavili na stranu proti Tokugawa. Po nastolení šogunátu to malo za následok vystriedanie mocenskej špičky v týchto provinciách za politicky lojálne klany. V provincii Tosa to znamenalo výmenu daimya provincie Chosokabe Morichika za Yamaguchi Kazutoyo – z klanu Yamaguchi podporujúceho kampaň Tokugawa. Väčšina samurajských rodín Chosokabe bola prinútených stať sa okolo roku 1613 tzv. „vidieckými“ samurajmi s titulom Goshi. V podstate to znamenalo iba stratu prestíže a postavenia – svoje bohatstvo či vplyv si ale rodiny ponechali.

Smrť Ogura Motoemona spôsobila vážny rozkol v škole, ktorý bol spôsobený nielen nejasným následníctvom ale aj spoločenskými pohybmi medzi rodinami provincie Tosa. Obe skupiny rodín, Goshi aj Joshi (mestský samuraji), pokračovali v praktikovaní Eishinovej školy. Krátko po Ogurovej smrti viedol školu Matsuyoshi Hisanari. No vzhľadom na svoj pokročilý vek, bol iba dočasnou hlavou školy – zomrel krátko po Ogurovy. Jeho línia školy pokračovala cez Yamakawa Kyuzo Yukikatsu (Joshi línia, 12. generácia) a následne Shimamara Moichi Sadamasa (13. generácia), po ktorom bola táto línia neskôr pomenovaná – Shimamura-ha. Na druhej strane, Goshi frakciu, viedol vnuk najstaršieho syna Hayashi Rokudaya. Nakoniec si táto frakcia zvolila meno podľa 15. soke Hayashi Masu no Jo Masanari a je známa ako Tanimura-ha. Aj napriek tomuto rozkolu, je dôležité vedieť, že kontakty medzi oboma líniami nikdy neboli prerušené. Skoro vždy boli vyučované paralelne a mnohých žiakov medzi sebou zdieľali až do obdobia Edo. Čo sa týka debát o legitímnosti jednej línie na úkor druhej, môžeme ich z historického pohľadu vnímať len a len ako akademické.

Nadväzujúce články:
1. Shinmei Muso 1. – Vznik battojutsu
2. Shinmei Muso 2. – Hayashizakiho sen
3. Shinmei Muso 3. – Tosa Iai
4. Shinmei Muso 4. – Tanimura-ha & Jikiden Eishin ryu
5. Shinmei Muso 5. – Shimomura-ha & Muso Shinden ryu