Hoci techniky tasenia meča existovali už od obdobia Nara, až koncom obdobia Sengoku Jidai sa dočkali širšieho uplatnenia a rozvoja. Tieto techniky iaijutsu vyučovali od polovice 15. storočia školy ako Katori Shinto ryu, Takenouchi ryu či Tatsumi ryu. Napriek tomu žiadna z nich nemala taký veľký vplyv na rozvoj Iai techník ako Shinmei Muso ryu a jej zakladateľ Hayashizaki Jinsuke Shigenobu (林崎甚助重信,1542 – 1621).

Legenda

Oltárik na mieste, kde Hayashizakimu podľa legendy zoslalo kami Tenshinsho Myojin vnuknutie.Legenda hovorí, že sa Hayashizaki narodil 12. januára 1542 pod menom Asano Tamijimaru (浅野民治丸) do samurajskej rodiny v dedine Hayashizaki, Tateyama, Dewane no Kuni (dnes prefektúra Tamagata, mesto Murayama). Jeho otec, Asano Kazuma no Minamoto Shigenari, bol vazalom vetvy Mogami klanu, ktorý spravoval juhovýchodnú časť provincie Dewa a slúžil pod Mogami Inaba Mitsuhide (6. daimyo klanu Mogami a 15. správca hradu Tateoka, dnes distrikt Kitamurayama, mesto Tateoka). Jeho matka, Sugano, bola dcérou klanu Takamori v Tateoka, a slúžila istý čas na hrade Yamagata Kasumi. Keď mal Asano päť rokov (1547), rodinu postihla tragédia – jeho otec bol zavraždený Sakagami Shuzenom (Ichiunsai alebo Sakagawa Unsai), inštruktorom bojových umení klanu Mogami. Sakagawa mal dlhodobé spory s Asanovým otcom ohľadom vykonávania etikety na hrade, čo viedlo k jeho prepadnutiu a usmrteniu, keď sa vracal z návštevy rodinného hrobu vo svätyni Tenshinsho Hayashizaki Myojin. Vrah utiekol a rodina sa ocitla na hranici chudoby. Hovorilo sa, že od chvíle ako bol jeho otec zavraždený, matka trávila celé dni vo svätyni modliac sa za jeho pomstu. Toto bol jeden z kľúčových momentov Hayashizakiho života a predurčil jeho životnú dráhu.

Zrod Shinmei Muso ryu

Vo veku 7 rokov začal študovať Kyo ryu kenjutsu (známa aj ako Kyohachi ryu) po vedením vrchného vazala klanu Mogami, Higashine Jiro Dayu v Higashino dojo. Vo veku 12 rokov sa mladý Tamijimaru utiahol do svätyne Hayashizaki aby začal skutočný tréning – avšak zistil, že ešte nie je pripravený. O dva roky neskôr sa do svätyne vrátil, aby počas 100 dní meditácií dovŕšil svoj tréning. Podľa legendy sa mu jednej noci zjavilo božstvo svätyne, kami Hayashi Myojin (林崎明神), a odovzdalo mu podstatu šermiarskej techniky Muso-ken („snový meč“), ktorou sa neskôr stal známy po celom Japonsku – bol to moment, keď sa zrodilo battojutsu (刀術). Bol to zároveň vznik Muso Shinden Jushin ryu – hoci nie je známe kedy začal tento názov používať (každopádne už v období, keď mal prvých žiakov, používal spojenie „Muso Shinden“). V roku 1559 dosiahol Tamijimaru vek 17 rokov a zmenil si meno na Hayashizaki Jinsuke Shigenobu (林崎甚助重信) – Hayashizaki podľa mena dediny, kde sa narodil, Jinsuke podľa meno svojho otca a Shigenobu podľa prvého znaku v mene svojho otca (Shigenari). Čoskoro mu bolo udelené Menkyo v Kyo ryu kenjutsu od Higashino Jiro Dayu. Rozhodol sa odísť na Musha Shugyo, ale ešte predtým navštívil svätyňu Hayashizaki, kde zložil prísahu pomsty a modlil sa za úspech na svojej ceste.

Jeho prvým cieľom bola Nakasendo (jedna z piatich hlavných ciest v Japonsku). Počas cesty sa ocitol aj v meste Shinshu (dnes prefektúra Nagano), kde sa ubytoval v hostinci Kitayama Hanzaemon. Avšak počas jeho pobytu na hostinec zaútočili Ibaragumi (miestny banditi). Počas boja sa mu podarilo jedným úderom usmrtiť vodcu banditov a tým zvrátiť víťazstvo na stranu obrancov. Zvesť o tomto boji sa rýchlo rozšírila do blízkeho okolia a dokonca niekoľko samurajov požiadalo Hayashizakiho, či by sa nemohli stať jeho študentmi. Po krátkom pobyte v Shinshu zamieril po Tokaido ceste smerom na Bisho (dnes Nagoya). Počas cesty získaval ďalšie skúsenosti. Na istý čas sa usadil v Kyoto, kde sa v roku apríli 1561 ako 19-ročný zúčastnil turnaja organizovaného 13. shogunom Ashikaga Yoshiteru. Tieto turnaje priťahovali veľkú pozornosť a medzi publikom bolo množstvo miestnych daimyo, vrátane Matsunaga Tanjo. V jednom zo súbojov porazil známeho šermiara Nitta Yoshiaki, majstra Shuho ryu, a získal tak jeho slávny meč, ktorý mu vykovala rodina Nobukumi. Táto udalosť bola obratom v jeho živote a výrazne prispela v jeho vzrastajúcej reputácií.

Hayashizakiho socha a meč, spolu so zoznamom škôl založených na jeho učení.

Čoskoro po tomto úspechu sa dozvedel, že muž ktorý zabil jeho otca (Sakagami Shuzenji) a ktorého už hľadal niekoľko rokov, sa ukrýva vo Fushimi (Kyoto) pod menom Rozan Daizen Toshitaka. Ako sa to dozvedel, navštívil Matsunaga Tanjo, s ktorým sa stretol na turnaji a ktorý mal na starosti bezpečnosť vo Fushimi. Ten mu zariadil prijatie u Miyoshi Nagayoshi, ktorý bol daimyo zodpovedný za celú provinciu. Miyoshi mu nakoniec udelil povolenie aby mohol vyzvať Sakagamiho na súboj a naplniť tak svoju pomstu. Hayashizaki začal prieskum, starostlivo sledoval jeho pohyby a čakal na príležitosť. Nakoniec 17. mája 1561, po 11 rokoch od smrti svojho otca, konfrontoval jeho vraha na Tanbakaido a čepeľou „Nobukumi“ dokonal svoju pomstu. Po vykonaní obradov a pripravení Sakagamiho hlavy, sa Hayashizaki vydal do svojho rodného mesta. Jeho príbeh sa stal v Kyoto veľmi rýchlo známy. Po príchode domov sa jeho matka a učiteľ dozvedeli o jeho úspechoch, hlavu otcovho vraha uložil na hrob aby tak mohol konečne odpočívať v pokoji. Nakoniec sa vybral do svätyne, kde to všetko začalo – keďže svoju misiu splnil, z vďaky venoval chrámu svoj meč, ktorý je tam uložený dodnes. Od tej doby sa tam každoročne koná festival na jeho počesť.

Nasledujúci rok, 1562, bol poznačený smrťou jeho matky, ktorá podľahla chorobám, ktoré ju sužovali mnohé roky chudoby. Keďže ho už nič nedržalo doma, pokračoval v štúdiu bojových umení a vydal sa na svoju druhú Musha shugyo. Zamieril na juh do Yonezawa a potom smerom k Aizu (dnešná západná časť prefektúry Fukushima). Krátko sa zastavil v dedine Akai (1563) a následne strávil 3 roky v južnej časti Tohoku. Počas tohto obdobia mal veľa študentov z blízkeho okolia a šíril svoj štýl. Neskôr, okolo roku 1565, sa Hayashizaki pri svojej ceste dostal južne do regiónu Kanto, do mesta Kashima v provincii Ibaraki. Počas cestovania po Kashima strávil tri roky štúdiom Teshinsho Shinto ryu (v tom istom čase študoval túto školu aj Tsukuhara Boduken, ale nie je známe či sa niekedy stretli). Vo veku 26 rokov sa Hayashizaki usadil v rezidencii Matsuda Norihide, vazala klanu Hojo, kde mal stráviť niekoľko nasledujúcich rokov. Nasledujúci rok, 1569, zaútočil Takeda Shingen v provincii Suruga (dnes prefektúra Shizuoka) na hrad Kanbara. Hayashizaki sa na tomto boji zúčastnil a podarilo sa mu ukoristiť dve hlavy nepriateľov. Po tom ako sa osvedčil na bojovom poli dostal pozvánku od klanu Hojo aby u nich zostal ako inštruktor bojových umení. A tak mnoho rokov strávil trénovaním svojich študentov a rozširovaním svojej školy. O tomto období jeho života máme veľmi málo informácií.

Nakoniec v jeho živote nastal čas posledný krát sa vydať na Musha Shugyo. 15. mája 1595 sa vydal smerom na juh do Ichinomiya (dnes Omiya, prefektúra Saitama). Tam žil v miestnom Shinto chráme niekoľko rokov, zlepšoval svoju techniku a hľadal vnútornú harmóniu (do roku 1598). Medzi jeho prvých žiakov patril jeho synovec Takamitsu Kambei Nobukatsu, v dome ktorého žil. Nobukatsu neskôr založil vlastnú školu – Ichinomya ryu (nie je to škola, ktorú založil Ichinomya Sadayu Terunobu, študent Nagano Muraku Kinrosaia). Škola sa v tomto čase nazývala Shinmei Muso ryu, kde „Muso“ odkazuje na inšpiráciu získanú prostredníctvom sna. Známa bola aj pod inými názvami ako Shin Muso Hayashizaki ryu, Jushin ryu (Jushin, 重信, je alternatívne čítanie znakov Shigenobu), Shigenobu ryu, Hayashizaki ryu alebo Hayashizaki Shigenobu ryu. Všeobecne boli tieto techniky označované ako battojutsu a škola obsahovala dva druhy techník – techniky s tachi dlhým 3,3 shaku (99 cm) a techniky s koshigatama dlhou 9,5 sun (29 cm).

Ďalšia zmienka o jeho ceste je až z 18. februára 1616 keď navštívil mesto Kawagoe, kde sa asi rok zdržiaval u Takamatsu Kanbei. Následne sa vydal do svojej domovskej dediny, ale tu jeho životná cesta končí. Miesto jeho pobytu ani smrti nie je známe – zostala iba skromná drevená doska v Kawagoe oznamujúca jeho smrť. Formálny hrob je v chráme Hayashizaki Myojin, ktorý sa nachádza približne dva kilometre severne od stanice Tateoka na vlakovej linke Hayashizaki Ou v meste Murayama v prefektúre Yamagata. [Prevzaté z Jushinden]

Hayashizakiho nasledovníci

Medzi jeho najlepších študentov patrili Katayama Hoki Fujiwara (zakladateľ Hoki ryu), Sekiguchi Hachiroemon Jushin (zakladateľ Sekiguchi ryu) či Tamatsu Nobukatsu (zakladateľ Ichinomya ryu). Avšak ideovým nasledovníkom jeho školy sa stal jeho najlepší študent Tamiya Shigemasa. Práve Tamiya Heibei Shigemasa (Narimasa, 田宮平兵衛重正, cca. 1590) je považovaný za druhú generáciou školy. Narodil v druhej polovici 16. storočia v Iwamurata, Joshu (dnes Gumma) v regióne Kanto. Jeho celé meno bolo Taiya Taira no Hyoe Narimasa, ktoré si neskôr zmenil na Tsushima. Najprv študoval Shinmei Muso To-ryu pod Toshimotsuke Moriharu a neskôr sa stal priamym Hayashizakiho študentom. Niektoré záznamy hovoria, že jeho techniky boli tak dobré, že sa zručnosťou vyrovnal Hayashizakimu. O jeho výnimočných schopnostiach hovorí aj fakt, že bol inštruktor prvých troch shogunov TokugawaIyeasu (1542-1616), Hidetada (1578-1632) a Iemitsu (1604-1651). Neskôr založil školu, ktorej študenti a nasledovníci vyvinuli veľké množstvo kenjutsu a battojutsu techník. Škola slúžila dlhé roky klanom Tokugawa a Ikeda. Tamiyov syn, Tsushimamori Nagatsu, slúžil s Ikeda Terumasa na hrade Amagasaki počas Osackej kampane v roku 1614. Bol to práve Nagatsu, ktorý pomenoval školu Tamiya ryu. Nagatsuov študent, Wada Heisuke Masakatsu, založil Shin Tamiya ryu a Heisukeho študent, Tsuji Getten, založil známu Mugai ryu. Iný Nagatsuov študent, Eda Yoshizaemon založil Tamiya Shinken ryu. Shin Tamya ryu sa postupne etablovala v provincii Mito a zohrala významnú úlohu v začiatočných fázach pádu bakufu v polovici 19. storočia. Škola existuje dodnes a je predávaná v rodine Tsumaki.

Kuroda Yasuji demonštruje jednu z techník Tamiya ryu.

Treťou generáciou školy sa stal Nagano Muraku Nyodo Kinrosai (長野無楽入道). Bol priamym žiakom Tamiya Shigemasa a pravdepodobne istý čas aj priamym Hayashizakiho žiakom. Existuje o ňom veľmi málo spoľahlivých informácií. V detstve bol známy ako Jurozaemon. Jeho rodina patrila do klanu Shinano, z okolia hradu Minowa v Joshu (dnes prefektúra Gumma). V službe klanu sa prepracoval až na úroveň generála. V roku 1542 podľahol klan Shinano, po krvavej štyri roky trvajúcej vojne, tlaku klanu Takeda pod vedením legendárneho Takeda Shingena. Po rozpustení klanu cestoval Kinrosai po Japonsku ako ronin, hľadajúc zamestnanie a zlepšujúc si svoje schopnosti v bojových umeniach. Existujú určité indície že slúžil pod Naomasa Li s lénom 500 koku. Neskôr navštívil severné provincie, kde sa stretol a učil od Hayashizakiho, hoci je pravdepodobnejšie, že jeho tréning viedol Tamiya Heibei. Zomrel v Hikone vo veku 90 rokov. On sám nevymenoval žiadneho nasledovníka, ale množstvo techník ktoré nazhromaždil a odovzdal, bolo dostatočné na to, aby niekoľko jeho študentov založilo vlastné školy – ako napríklad Ichinomya Sadayu Terunobu, zakladateľ Ichinomiya ryu. Okrem Shinmei Muso ryu mal Nagano Muraku aj vlastnú školu, Muraku ryu, ktorá bola odovzdaná prostredníctvom jeho študenta Kamiizumi Magojiro Yoshitane. Škola existuje do dnešných dní a posledný soke tejto školy bol Sasamori Junzo (1886-1976), bývalý člen hornej komory japonského parlamentu. Okrem Muraku ryu bol soke aj iných koryu systémov ako Shin Muso Hayashizaki ryu, Onno-ha Itto ryu a Chokugen ryu naginatajustu.

Shinmei Muso Keito – línia vzniku rôznych škôl z pôvodnej Hayashizakiho školy. (Zdroj: Kimberley Taylor)

O ďalších troch generáciách školy vieme veľmi málo – zväčša len meno hlavy školy a niekoľko stručných faktov. Štvrtým soke bol Momo Gunbei no Jo Mitsushige (百軍兵衛重), posledný žiak Nagano Muraku Kinrosaia. Jediné čo sa o ňom vie, je že preniesol Hayashizakiho techniky na piatu generáciu školy. Piatym soke bol Arikawa Shozaemon Munetsugu (蟻川正左ヱ門宗). Okrem faktu, že slúžil ako vazal u Toyotomi Hideyoshi (1536-1598) nie je o jeho živote nič známe. Šiesta generácia školy bol Banno Danemon no Jo Nobusada (Hanawa, 万野団右ヱ門信定). Vyučoval Shinmei Muso ryu v Edo a slúžil tiež pod Toytomi Hideyoshim.

Siedmou generáciou školy bol Hasegawa Chiranosuke Hidenobu (Eishin, 長谷川主税助英信), ktorý sa stal hlavou školy v roku 1610. Preniesol Hayashizakiho techniky do provincie Tosa (prefektúra Kochi) a odštartoval tak nový rozvoj školy. Eishinom zároveň končí ranná fáza rozvoja Shinmei Muso ryu, keď soke bol hlavou školy ešte počas toho ako žil predchádzajúci soke. Treba si uvedomiť, že soke systém sa stal bežným až v období Edo – v čase Shinmei Muso ryu bol prevládajúcim Shihan systém certifikátov. Je pravdepodobné, že línia soke po Hasegawa Hidenobu je len zoznam držiteľov Kongen no Maki z ktorých väčšina, ak nie všetci, študovali či mali možnosť trénovať priamo pod Hayashizakiho vedením – pričom každý z nich bol iným spôsobom ovplyvnený jeho technikami a všetci vniesli do systému svoj vlastný pohľad. Práve Eishinom končí tento paralelný vývoj, škola sa formalizuje a je ďalej prenášaná už len lineárne, z generácie na generáciu, až po 13. soke.

 

Záznam z 39. Kyoto Iaido Taikai, na ktorom môžete vidieť rôzne školy, ktoré vznikli z pôvodnej Shinmei Muso ryu. Chronologicky ide o Muso Shinden Hasegawa Eishin ryu, Muso Shinden Shigenobu ryu, Mugai ryu, Muso Jikiden Eishin ryu, Muso Shinden ryu, Tamiya ryu, Suio ryu, Hoki ryu a Muso Shigenobu ryu.

Nadväzujúce články:
1. Shinmei Muso 1. – Vznik battojutsu
2. Shinmei Muso 2. – Hayashizakiho sen
3. Shinmei Muso 3. – Tosa Iai
4. Shinmei Muso 4. – Tanimura-ha & Jikiden Eishin ryu
5. Shinmei Muso 5. – Shimomura-ha & Muso Shinden ryu